Infolinka: 0905 11 11 83
sk-SKen-US
Menu
              
Rektor VŠEM Ľuboš Cibák: Telepresence technológie umožnia rozvíjať progresívne metódy výučby

Rektor VŠEM Ľuboš Cibák: Telepresence technológie umožnia rozvíjať progresívne metódy výučby

11. mája 2022

„Trochu nás mrzí, že v mnohých situáciách, kde sa online technológie osvedčili, nie je možné ich okrem mimoriadnej situácie systematicky nasadiť, vysvetľuje doc. Ľuboš Cibák, PhD. MBA – rektor VŠEM v Bratislave.

Pán rektor, máme za sebou náročné pandemické obdobie, počas ktorého sa dalo vyučovať len online. Opatrenia sa postupne uvoľnili a VŠEM prešla na prezenčné vyučovanie. Ako ste vnímali túto zmenu?

Na začiatku pandémie covid-19 asi nikomu nenapadlo, že online výučbu bude potrebné zabezpečovať viac ako dva roky. Mnohé vysoké školy pred dvoma rokmi pristúpili k online výučbe v očakávaní krátkodobého problému, ktorý ani nestojí za systematické riešenie. Fakulty či katedry často ponechali na pedagógov, aby situáciu riešili každý tak, ako to považujú za najvhodnejšie. Po postupnom predlžovaní mimoriadnej situácie vyhlásenej Vládou SR sa ukázal takýto prístup ako neudržateľný, a do popredia sa dostali vysoké školy, ktoré ponúkli študentom systematické riešenie. Obzvlášť tie, ktoré do digitalizácie výučby a online nástrojov investovali vopred. Teší ma, že VŠEM patrí medzi tie vysoké školy, ktoré sa nestratili. Naopak, patrí medzi tie, ktoré boli často príkladom pre ostatných, aj na základe spätnej väzby od študentov. A to nielen z interných prieskumov, ale aj všeobecne známej „Akademickej štvrťhodinky“, ktorú realizovala SAAVŠ.

Počas letného semestra sme postupne prešli z online na prezenčnú metódu výučby, podobne ako ostatné školy a fakulty. Možno sme boli trochu opatrnejší ako iné školy, prechod bol postupný, nechceli sme riskovať väčšie výpadky a karantény, či už na strane študentov, ale aj pedagógov. Túto opatrnosť sme si mohli dovoliť aj (alebo najmä) vďaka tomu, že online výučba bola v porovnaní s inými vysokými školami zabezpečená na veľmi dobrej úrovni. Treba si ale uvedomiť, že niektorí študenti, obzvlášť dvojročného magisterského štúdia, vlastne nielen že ešte neboli v škole, ale mnohokrát sa ani nestretli zo svojimi spolužiakmi. Akokoľvek dobre je zabezpečená online výučba, sociálny kontakt medzi študentmi a osobný kontakt s pedagógom nahradiť nemôže. Podobne sme radi, že aj v prípade komunikácie s uchádzačmi a záujemcami o štúdium na VŠEM už nie sme odkázaní len na digitálnu komunikáciu, ale sme sa mohli vrátiť k obľúbeným DoD-čkam (Dňom otvorených dverí), ako aj príprave ďalších podujatí, už aj v priestoroch vysokej školy.

Technológia Webex, ktorú sme si pre celoškolské nasadenie vybrali, najmä jej názov, úplne zovšednel. Termín „webex“ sa stal na VŠEM synonymom pre online komunikáciu, tak ako kedysi „xerox“ pre kopírovanie. (Mnohí doteraz nevedia, že Xerox je vlastne názov firmy.) Na jednej strane náš teší, že túto náročnú situáciu sme zvládli na výbornú nielen vďaka Webexu, ale najmä pedagógom, i našim študentom, za čo im patrí všetkým veľká vďaka. Na druhej strane budeme radi, ak sa takáto situácia v takomto rozsahu už radšej nezopakuje. Ale vychádzame z tohto obdobia posilnení. Brali sme to ako výzvu, v ktorej sme obstáli. Nebrali sme to ako problém, brali sme to naozaj ako výzvu. Mnohému sme sa naučili, a mnohé skúsenosti určite preberieme do každodenných metód výučby, pretože sa osvedčili nielen pri plnej online výučbe, ale môžu zvýšiť efektívnosť a kvalitu vzdelávania aj v „normálnych“ časoch.

Trochu nás mrzí, že v mnohých situáciách, kde sa online technológie osvedčili, nie je možné ich okrem mimoriadnej situácie systematicky nasadiť. Online metóda výučby sa podľa zákona považuje za dištančnú metódu výučby, a jej použitie v študijných programoch akreditovaných pre dennú formu a prezenčnú metódu je vlastne v rozpore s akreditáciou. Tento právny relikt, ktorý bol moderným svetom dávno prekonaný, stále nebol z akademickej legislatívy odstránený. Napriek tomu, že tieto technológie, ktoré aj na Slovensku často rutinne používame, patria do kategórie „telepresence“ technológií, t. j. technológií pre „vzdialenú prítomnosť“, zákon ich nepovažuje za prezenčnú metódu. Je to podobné, ako keby sme zakazovali pri vysielaní priameho športového prenosu alebo koncertu označenie „live“, a tvrdili, že je to vlastne záznam. V prípade online výučby je to o to väčšia absurdnosť, pretože študent sa pri použití riadnych telepresence technológií predsa môže priamo do výučby zapojiť, ako keby sedel v posluchárni. Či už ho vyzve učiteľ, alebo sa študent potrebuje niečo opýtať. Nezávisle od toho, kde sa práve nachádza. Dokonca vie učiteľ medzi študentmi vytvárať ad-hoc pracovné skupiny, kde študenti medzi sebou spolupracujú, a do určitej miery takto konkurovať aj semináru alebo cvičeniu. Tu si myslím, že Slovensko zaspalo dobu, a odmietaním tejto paradigmy vlastne brzdí rozvoj týchto progresívnych metód výučby.

Spomenuli ste, že všetky aktivity na vysokej škole prešli z online priestoru na prezenčnú formu. Ako ste na VŠEM po dvoch rokoch pripravený na štátne skúšky opäť naživo?

Počas dvoch rokov v digitálnom priestore sme sa mnohému naučili, aj my sa na mnohé aspekty online metód výučby pozeráme inak, ale vo všeobecnosti musím povedať, že pozitívnejšie. Vieme už online nástroje efektívne využívať nielen na spestrenie, ale najmä na zvýšenie kvality výučby. Sme presvedčení, že aj tretie „online only“ štátnice by dopadli ešte lepšie, ako tie dva predchádzajúce ročníky, na ktorých u nás odštátnicovalo viac ako tisíc našich absolventov. Keďže ale dôvody na online štátnice pominuli, tohtoročné štátnice budú prezenčne. V prípade zhoršenia situácie sme pripravení „prepnúť do online“, ale všetci dúfame, že sa tak nestane.

Za povšimnutie však stojí zvýšená obava študentov zo štátnych skúšok najmä u študentov, ktorí len minimálne zažili prezenčnú metódu nielen pri výučbe, ale aj pri skúšaní. Ukazuje sa to ako určitý fenomén, s ktorým si musíme poradiť. Aj takéto dopady môže mať pandémia. Preto kladieme zvýšený dôraz na metodiku štátnych skúšok, kde budú tieto aspekty zohľadnené. Vo zvýšenom rozsahu ponúkame študentom končiacich ročníkov aj štátnicové semináre, kde pedagógovia môžu lepšie pripraviť študentov na stres spojený so štátnou skúškou. A to nielen vedomostne, ale aj morálne a psychicky. Samozrejme je to len ďalšia možnosť ktorú naša vysoká škola svojím študentom ponúka, a študent ju môže, ale nemusí využiť.

Pán rektor, po niekoľkomesačnej diskusii ohľadne novely VŠ zákona a po jej schválení stoja mnohé, najmä však verejné vysoké školy, pred novými úlohami, ktoré budú nútené splniť. Súkromné vysoké školy majú napr. v oblasti financovania jasné pravidlá. Ako sa schválená novela konkrétne „dotkne“ VŠEM?

Myslím, že nielen za VŠEM, ale aj za väčšinu ostatných súkromných vysokých škôl môžem povedať, že sme vďační za to, že novela zákona o VŠ konečne prešla. Síce v oklieštenej podobe, ale prešla. Som presvedčený, že je to malý, ale dôležitý krok na ceste k reforme vysokého školstva, ktorá mešká už veľa rokov. Podobne, ako aj iné oblasti, v ktorých bola zavedená samospráva, napr. súdnictvo alebo prokuratúra, je veľmi dôležité, ako táto samospráva funguje. Samospráva vo všeobecnosti môže byť (primerane) otvorená, alebo môže byť (neprimerane) uzavretá. Ukazuje sa, že na Slovensku majú samosprávne orgány tendenciu sa stále viac a viac uzatvárať, ako postupne otvárať, či už pre odbornú, ale aj laickú verejnosť, ale aj kontrolu. Samospráva bez kontroly nemôže dlhodobo efektívne fungovať.

Bohužiaľ sa mi často zdá, že samosprávne orgány na Slovensku, akademickú samosprávu nevynímajúc, sa nielen neprimerane uzatvárajú, ale často odmietajú aj prirodzenú kontrolu, či už zo strany zriaďovateľa, ale aj zo strany spoločnosti. Či už odbornej, ale aj laickej. Tento fenomén je viditeľný takmer výlučne na verejných vysokých školách, kde sa komunikácia so zriaďovateľom koncentruje na boj o peniaze, a skutočná kvalita vysokých škôl, a špeciálne kvalita vzdelávania na vysokých školách akoby stojí bokom.

Z hľadiska financovania súkromných vysokých škôl ostáva takmer všetko tak, ako doteraz. Súkromné vysoké školy majú problematiku financovania a nakladania s financiami dávno vyriešenú, a ich využívanie prebieha ako v každej súkromnej spoločnosti. Finančné prostriedky pochádzajú v zásade len od študentov, alebo od majiteľa a prípadných investorov, určite nie zo štátneho rozpočtu. Štát neprispieva súkromným vysokým školám ani na zabezpečenie výučby, ani na vedecko-výskumnú činnosť, z grantových schém sú súkromné VŠ priamo vylúčené. Novela zákona o VŠ po novom otvára možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky prostredníctvom tzv. výkonnostných zmlúv, z ktorých súkromné vysoké školy zatiaľ vylúčené neboli. Ak to tak zostane, a ministerstvo umožní aj súkromným školám takéto výkonnostné zmluvy uzatvárať, môže to byť veľmi zaujímavá možnosť, ktorú naša škola určite využije.

Na jednej strane treba povedať, že v oblasti financovania súkromných vysokých škôl sa nič zásadné nemení, a nie je na to ani politická vôľa. Na druhej strane sa väčšina komunikácie medzi ministerstvom školstva a verejnými vysokými školami dlhodobo točí takmer výlučne okolo ich financovania. Často to na verejnosti vyznieva tak, ako by to bola najdôležitejšia téma pre všetky VŠ, nielen verejné. Často sú pod vyhláseniami reprezentantov vysokých škôl dodatky, že je to stanovisko všetkých VŠ. Napriek tomu, že predstavitelia súkromných škôl s týmto stanoviskom často nesúhlasili, alebo boli proti. Aj preto sa postupne kreuje samostatná platforma, ktorá by tieto stanoviská komunikovala a otvárala aj iné témy ako otázky financovania (verejných) vysokých škôl. Verím, že v krátkej budúcnosti sa podarí takúto platformu vytvoriť, a rozšíri rady tých, ktorí budú významne prispievať k zlepšeniu a skvalitneniu vysokého školstva na Slovensku.

VŠEM si v roku 2024 pripomenie 20. výročie svojho vzniku. Ktoré oblasti VŠEM ako súkromnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie budú patriť medzi prioritné v nasledujúcich rokoch?

VŠEM patrí medzi prvé tri súkromné vysoké školy, ktoré vznikli takmer súčasne. Čas beží tak rýchlo, že si ani neuvedomujeme, že to bude už 20 rokov. V porovnaní s mnohými renomovanými zahraničnými, ale aj domácimi vysokými školami, to možne nie je veľa. Ale za pomerne krátke obdobie sa podarilo vybudovať životaschopnú vysokú školu, ktorá aj v prostredí s veľmi nepriaznivou demografiou (počet mladých ľudí za toto obdobie klesol takmer na polovicu), veľmi nepriaznivou politickou klímou (podmienky na činnosť súkromných a verejných vysokých škôl majú ďaleko od rovnoprávnych), veľmi nepriaznivou spoločenskou klímou (ako keby verejné vysoké školy boli len dobré a všetky súkromné boli automaticky len zlé) preukázateľne uspela. Podarilo sa vybudovať vysokú školu, ktorá má svoje pevné miesto medzi vysokými školami na Slovensku, či sa to už niekomu páči, alebo nie.

VŠEM pôvodne vznikla ako reakcia na spoločenskú objednávku, a to nedostatok kvalifikovaných absolventov v oblasti verejnej správy. Dlho bola naša škola spájaná predovšetkým a často výlučne s verejnou správou. Počas tohto obdobia sme ale postupne rozširovali náš záber aj na malé a stredné podniky, podnikanie, ako aj ekonomiku podniku. Aj preto sme v tomto akademickom roku zmenili názov vysokej školy tak, že tam verejná správa priamo nefiguruje.

Sme teda VŠEM - Vysoká škola ekonómie a manažmentu - a orientujeme sa hlavne na podnikanie, malé a stredné podniky, ekonomiku podniku, ale aj verejnú správu. Po zmene názvu bude nasledovať aj postupný rebranding a aktualizovaný web, ktorý by sa mal objaviť už v priebehu budúceho akademického roku.

Pomaly dosahujeme vek virtuálnej dospelosti, čo nám umožňuje klásť si pred seba stále ambicióznejšie ciele. V najbližšom období je našim cieľom nielen zastabilizovať, ale aj postupne zvyšovať počet študentov. Podobne by sme radi zastabilizovali počet študijných programov s cieľom ich postupného skvalitňovania. Po rozbehnutí doktorandského štúdia by sme v krátkej dobe radi získali aj práva na habilitácie a inaugurácie v odbore ekonómia a manažment.

VŠEM si stále vie nájsť svojich priaznivcom, vie si nájsť svojich študentov, vie si nájsť atraktívnych partnerov, a čo je najdôležitejšie, je dlhodobo ekonomicky stabilná. Za toto obdobie sme preukázali sebe, ale aj odbornej i laickej verejnosti, že si vieme obhájiť svoje miesto medzi vysokými školami.

Tlač

Kalendár udalostí

«júl 2022»
poutstštpisone
2728293012
1.7.2022 - 2.7.2022
720

International scientific conference “National Health as Determinant of Sustainable Development of Society”

It is our pleasure to invite you to the International Scientific Conference “National...
Viac...
3
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
1234567