V septembri 2021 vymenovala prezidentka SR Zuzana Čaputová do funkcie nového rektora Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave – doc. Ing. Ľuboša Cibáka, PhD. MBA. V minulosti takmer 20 rokov aktívne pôsobil v top manažmente nadnárodnej firmy, má bohaté skúsenosti aj ako podnikateľ, či predseda Správnej rady VŠEM. Je bývalým pracovníkom Slovenskej akadémie vied, úspešne vyštudoval nielen manažment, ale aj informačné technológie, ktorým sa venuje aj ako pedagóg dodnes.

Na VŠEM pôsobíte viac ako 10 rokov. Zmenil sa za ten čas Váš pohľad a fungovanie na vysokej škole? 

Vysoká škola ekonómie a manažmentu má dobré a pevné základy a je potrebné v začatom zodpovedne pokračovať. VŠEM už v čase svojho vzniku v roku 2004 reagovala na aktuálne potreby pracovného trhu, rád by som preto nadviazal na potreby súčasnej doby, keď sa nám spoločnosť mení pred očami a sú pred nami ďalšie výzvy. Je potrebné získavať a učiť sa novým zručnostiam, najmä tým digitálnym. Digitálnu budúcnosť žijeme už teraz.

V tejto súvislosti sme rozšírili zameranie vysokej školy, ako aj študijných programov. Z pôvodného úzkeho zamerania na verejnú správu bolo pôsobenie školy postupne rozšírené na podnikanie a manažment malých a stredných podnikov, ale aj na ekonomiku podniku, to všetko s dôrazom na digitálne technológie a digitálne zručnosti. Naším cieľom je byť inovatívnou a modernou vzdelávacou inštitúciou, ktorá dokáže študentov pripraviť na nové osobné aj pracovné výzvy, ktoré so sebou súčasnosť prináša.

Na VŠEM som priniesol zo svojej predchádzajúcej praxe okrem iného aj skúsenosť s korporátnym prostredím, ktoré sa prejavuje predovšetkým dvomi aspektmi.

Prvým z nich je pochopenie pre navrhovateľa novely zákona o VŠ v tom, že ten, ktorý vysokoškolské vzdelávanie financuje, má plné právo mať primeraný priestor na kontrolu a spolurozhodovanie o tom, kam a s akou efektivitou sa tieto finančné prostriedky vynakladajú. V súkromnom prostredí, ako aj v prostredí súkromných vysokých škôl, je to úplne prirodzené, a v správnych radách súkromných vysokých škôl to tak funguje od začiatku a nikto sa nad tým nezamýšľa. Myslím, že aj v prostredí verejných vysokých škôl je implementácia takejto role do správnych rád úplne prirodzená požiadavka toho, kto činnosť verejnej vysokej školy financuje. Taktiež si myslím, že skôr či neskôr, či už viac alebo menej, si na takúto funkciu správnej rady aj na verejných vysokých školách zvykneme, a časom aj zarytí odporcovia takéhoto kroku ocenia jeho zmysluplnosť a správnosť.

Druhým aspektom je porozumenie postoja mnohých zamestnávateľov, ktorí sa kriticky vyjadrujú nielen ku kvalite absolventov vysokých škôl, ale aj k efektivite vynakladania verejných zdrojov na financovanie vysokoškolského štúdia. Každá vysoká škola sa snaží v rámci akademickej slobody vytvárať prostredie na bádanie a skúmanie v oblastiach bez výrazného obmedzovania. Cieľom je samozrejme dosahovať v oblasti vedy a výskumu výsledky porovnateľné s tými najlepšími nielen doma, ale aj v zahraničí. Okrem toho je ale úplne prirodzené, že absolventi vysokých škôl by mali v maximálnej možnej miere spĺňať očakávania zamestnávateľov, ktorí vlastne nepriamo prostredníctvom korporátnych daní toto vysokoškolské štúdium spolufinancujú. Je teda úplne prirodzené, že vysoká škola by mala pozorne načúvať nielen tomu, ako vnímajú vedomosti a zručnosti našich absolventov zamestnávatelia, ale aktívne spolupracovať so zamestnávateľmi aj na tom, kde sa dajú očakávať požiadavky zamestnávateľov v blízkej budúcnosti. Či už v rámci aspektov Industry 4.0, alebo aj zistení vyplývajúcich z aktuálnej pandémie a z toho sa meniacich požiadaviek na vedomosti a hlavne zručnosti zamestnancov. Preto považujeme za úplne prirodzené, aby bolo hlas zamestnávateľov dostatočne počuť aj v orgánoch našej vysokej školy, a ceníme si každého predstaviteľa či už korporátneho sveta alebo samosprávy, ktorý je ochotný spolupodieľať sa s nami na formovaní našich študijných programov a nepriamo aj našich absolventov. VŠEM dokonca ako jedna z mála vysokých škôl, možno dokonca jediná, vstúpila do Republikovej únie zamestnávateľov ako jedného z reprezentantov zamestnávateľov, aby sme takto mohli byť priamo pri zdroji a pozorne sledovať, aké sú aktuálne potreby a predstavy zamestnávateľov, čo aktuálne očakávajú, alebo budú v blízkej budúcnosti od našich absolventov očakávať. Aj preto, že poznám svet korporátu aj z tej druhej strany, tak považujem toto prepojenie za strategické.

V súčasnosti sa stále viac diskutuje o tom, aby vzdelávanie čo najviac reflektovalo potreby praxe. A aby školy pripravovali absolventov na to, čo od nich zamestnávatelia budú vyžadovať. Ako na VŠEM pristupujete k tejto požiadavke? 

Tento trend môžeme sledovať už dlhšie. Zamestnávatelia čoraz viac vyžadujú od absolventov vysokých škôl, aby okrem teoretických poznatkov mali rozvinuté aj tzv. soft skills, teda zručnosti potrebné na prácu v tíme, efektívnu komunikáciu, kritické myslenie, či ďalšie individuálne schopnosti. Absolventi tak môžu získať konkurenčnú výhodu oproti svojím rovesníkom a môžu sa efektívnejšie uplatniť na trhu práce. Dôležitá je otvorená komunikácia a študent by mal okrem digitálnych zručností ovládať aj čosi naviac, čo ho odlíši od ostatných uchádzačov na pracovnom trhu.

Na VŠEM si uvedomujeme tieto nové požiadavky a okrem digitálnych zručností, ktoré sú dnes už pre študentov na vysokých školách nevyhnutné, pružne upravujeme a prispôsobujeme aj učebné plány. Dôležitým aspektom je aj prepojenie vysokoškolského študenta s trhom práce a praxou.

Najmä po posledných kauzách ohľadne plagiátorstva záverečných prác sa mnohé vysoké školy na Slovensku ocitli v hľadáčiku a je to istá antireklama pre vysokoškolské vzdelávanie. V čom si myslíte, že je najzásadnejší problém vo vzťahu študent a neetické praktiky štúdia? 

K plagiátorstvu pri procese písania záverečných prác treba pristupovať v širšom kontexte. Nejde len o samotnú prácu, ale aj o nastavenie interných kritérií na každej vysokej škole. Už pri stanovovaní témy záverečnej práce má vysoká škola možnosť primerane zmenšiť priestor pre plagiátorstvo. Ak je téma jedinečná a má dostatočný praktický rozmer, tento priestor sa významne znižuje. Plagiátorstvo pri písaní záverečných prác je ale len špička ľadovca. Študenti musia byť dostatočne motivovaní písať originálne práce a neuchyľovať sa k jednoduchším cestám či podvodom, a to nielen pri písaní záverečnej práce, ale už pri tvorbe prvého zadania či písaní prvej eseje v prvom ročníku štúdia. Pokiaľ sa študent neuchyľuje k plagiátorstvu už pri prvých zadaniach na začiatku štúdia, zvyšuje sa pravdepodobnosť že aj záverečná práca bude skutočne originálna. Treba ale otvorene poznamenať, že študenti často prichádzajú na vysokú školu s nesprávnymi návykmi, čo sa týka originality prác už zo strednej školy. Od pedagógov to vyžaduje o to náročnejšiu a systematickú prácu so študentom hneď od začiatku štúdia. Je to beh na dlhé trate, ale na našej škole sme si ho vybrali dobrovoľne a nepodceňujeme to. Treba podotknúť, že nie je možné tolerovať plagiátorstvo úmyselné, ale ani náhodné.

Je potrebné čo najúspešnejšie predchádzať situáciám, kedy vyššiu percentuálnu zhodu zistíme až pri zadávaní práce do Centrálneho registra záverečných prác. Aj vďaka individuálnemu prístupu k našim študentom robíme kontrolu originality študentských prác priebežne. V každom prípade je dôležité motivovať študenta ku kreatívnemu a originálnemu prístupu k téme. Je to jednoduchšie vtedy, keď je aj samotná téma práce dostatočne kreatívna, originálna, a hlavne aplikovaná na konkrétnu praktickú oblasť alebo na konkrétny subjekt. V neposlednom rade je dôležité začať s tvorbou záverečnej práce v dostatočnom predstihu, aby na prípadné úpravy a vylepšovania záverečnej práce, aj čo sa týka originality, bola dostatočná časová rezerva.

Pán rektor, spomenuli ste, že súčasný trh práce potrebuje odborníkov najmä tých s digitálnymi zručnosťami. V posledných rokoch sa VŠEM zapojila do Digitálnej koalície. Aké konkrétne výsledky ste už dosiahli?

Už od roku 2017 sme zakladajúci člen Digitálnej koalície. Ako jeden z našich prvých záväzkov sme realizovali projekt spoločných magisterských študijných programov, do ktorého vstúpilo aktuálne už takmer desať renomovaných ukrajinských univerzít. V rámci tohto projektu sa snažíme motivovať úspešných absolventov bakalárskych programov z oblasti informačných technológií týchto partnerských univerzít, aby sa zapísali na tieto spoločné programy, kde je im po úspešnom ukončení magisterského štúdia garantované miesto v niektorej z firiem z IT asociácie Slovenska. Projekt je realizovaný v tesnej spolupráci s ITAS a MZV, a za jeho úspešnú realizáciu VŠEM získala ocenenie „Digitálna jednotka“. Je to výsledok našej dlhodobej práce, nakoľko už viac ako dekádu investujeme svoje vlastné zdroje do zavádzania rôznych digitálnych inovácií do vzdelávacieho procesu a študentom ponúkame unikátne digitálne nástroje ako je Študentský portál, Vzdelávací portál na platforme Moodle, či video-konferenčná platforma Webex, ktoré sú navzájom veľmi tesne integrované. Dovolím si povedať, že VŠEM bola aj vďaka týmto investíciám, ak nie jedinou, tak jednou z mála vysokých škôl, ktoré po vypuknutí pandémie zvládli prechod do online prostredia v priebehu niekoľkých dní, a už v tom istom roku pandémie pripravila pre študentov štátne skúšky plne bezkontaktnou formou, tzv. „online only“ metódou, pričom študenti sa nepripájali z domu, ale zo školou kontrolovaného prostredia. Počas posledných dvoch akademických rokov takto absolvovalo online štátnice viac ako tisíc študentov. 

Samozrejme, online štúdium nikdy nedokáže plne nahradiť fyzický kontakt študenta s pedagógom, ale isté aspekty online formy vzdelávania chceme v akademickom procese s určitosťou zachovať aj po skončení pandémie. Sami sme boli prekvapení, že v niektorých špecifických prípadoch zabezpečenie kontaktu s pedagógom prostredníctvom týchto telepresence technológií nielen plne nahradia klasickú prezenčnú metódu, ale sú často dokonca efektívnejšie, čo nám potvrdil aj prieskum medzi študentmi. Som presvedčený, že viaceré z týchto riešení zostanú na našej vysokej škole natrvalo v portfóliu metód výučby, a budú jednou z tých našich konkurenčných výhod, ktoré presvedčia ďalších ambicióznych študentov, aby sa prihlásili na štúdium na VŠEM, a spoločne budeme tvoriť ich budúcnosť.