Infolinka: 0905 11 11 83
sk-SKen-US
Menu
              
Informačná vojna na Slovensku: Ako ju zastaviť pomocou informačnej gramotnosti?

Informačná vojna na Slovensku: Ako ju zastaviť pomocou informačnej gramotnosti?

24. mája 2023

Event date: 24.5.2023 Export event

  

Dňa 24. mája 2023 sa na VŠEM uskutočnila odborná prednáška spojená s online panelovou diskusiou na tému Informačná vojna na Slovensku: Ako ju zastaviť pomocou informačnej gramotnosti? Zúčastnili sa na nej zástupcovia zo spoločností GLOBSEC, Post Bellum i poslanec NR SR, ktorí spoločne diskutovali o téme overovania si informácií, konšpiračných teóriách, o budovaní odolnosti voči dezinformáciám za pomoci EÚ, ako aj o informačnej gramotnosti v akademickom prostredí. VŠEM ako člen Digitálnej koalície považuje za prioritu zvyšovanie úrovne digitálnej gramotnosti a rozvoj digitálnych zručností Slovákov, medzi ktoré patrí najmä informačná gramotnosť.   

  

Moderátorka diskusie Jana Poláčiková zo VŠEM privítala hostí a rektora VŠEM doc. Ing. Ľuboša Cibáka, PhD. MBA, ktorý uviedol, že na modernej akademickej pôde nemôžu medzi prierezovými aktivitami chýbať témy, ako digitálne zručnosti a kompetencie, kritické myslenie či  akademická integrita. „Na našej vysokej škole je snahou nájsť vhodnú štruktúru a formu a postupne zavádzať informačnú gramotnosť aj do vyučovacieho procesu. Máme už spolupracovníkov, s ktorými sa venujeme kritickému mysleniu aj akademickej integrite. A keďže považujeme informačnú gramotnosť za významne dôležitú aj na akademickej pôde, tak aj táto diskusia s odborníkmi bude prvou lastovičkou, ako naučiť nás a našich študentov sa vhodným spôsobom zamerať na tému overovania si informácií, či byť odolnejší voči nepravdám v digitálnom priestore. Je nám jasné, že takúto závažnú problematiku nie je možné uchopiť jednorazovo a ani neočakávam, že na dnešnom stretnutí nájdeme riešenia na stanovené témy. Ale sú dostatočne významné, aby sme ich otvárali a vedeli si položiť správne otázky“. 


Katarína Klingová zo spoločnosti GLOBSEC predstavila online kurz https://fakespottingproject.eu/, na ktorom sa podieľalo deväť organizácií zo šiestich krajín. Projekt, ktorý je zameraný na hľadanie klamlivých informácií v digitálnom priestore,  je výsledkom dva a polročnej práce odborníkov a je verejne dostupný v siedmich jazykoch. Ide o školenie ako súčasť Európskeho projektu Erasmus+, ktorý projekt spolufinancuje a vznikol spoločne s odborníkmi na dezinformácie, vysokoškolskými profesormi a školiteľmi z Albánska, Severného Macedónska, Slovenska, Srbska, Španielska a Talianska. „V priebehu šiestich modulov zistíte, čo sú dezinformácie, ako ich odhaliť  a nástroje, s ktorými vieme proti nim bojovať. A treba zdôrazniť, že všetci máme právo na prístup k informáciám, ale naučiť sa ich využívať, je našou zodpovednosťou“, zdôraznila Klingová.  


Poslanec NR SR Martin Klus reagoval na otázku, ako je možné, že sme uvoľnili verejný priestor propagande, či dezinformáciám. „Aj ako pedagóg vnímam, že sme niečo veľmi podcenili vo vzdelávacom procese, počnúc základnými školami, ktoré pravidelne navštevujem, v minulosti ako aktivista - dobrovoľník, neskôr ako poslanec, či aj v rámci projektov súvisiacich s konferenciou o budúcnosti Európy, a vnímam, že mnohé deti jednoducho nemajú informácie, s ktorými by vedeli aktívne pracovať. Viacerí žijú aj v odlišnom sociálnom prostredí. Vzhľadom na to, že som aktívny na sociálnych sieťach, tak najväčší boj často zvádzam s ľuďmi, ktorí majú fotky svojich detí na sociálnych sieťach a to sú práve tí, ktorí šíria propagandu a nemajú problém uverejňovať vulgárne výrazy s fotkou svojich detí. Aj tu vnímam veľký problém, keď tieto deti opustia svoje sociálne prostredie a prídu do vzdelávacieho systému, tak mám pocit, že ich nepripravujeme dostatočne dobre na realitu, aby bola v prospech našej krajiny, demokracie a pluralitného myslenia. Kedykoľvek začnete vysvetľovať, že nie všetko, čo sa dočítate v novinách, na sociálnych sieťach, či na webe, je pravda, dostanete spŕšku útokov, že vy chcete zastaviť iný názor. Ale to je len cielené a systematické šírenie klamstiev a nenávisti. Problémom sú fakeové profily. Sloboda slova patrí konkrétnemu človeku, občanovi, nie umelému zariadeniu, ktoré chrlí cielenú propagandu k rôznym skupinám obyvateľstva a na to nie sme pripravení.“ 


Na otázku moderátorky prečo na Slovensku dlho trvá vysporiadať sa s vlastnou históriou, aby sa neopakovala Sandra Polovková z Post bellum odpovedala: „Historická pamäť je veľmi nevyrovnaná. Ak sa pozrieme na to, ako pripravení prichádzajú absolventi stredných škôl na vysoké školy, tak vnímanie kontextov moderných dejín 20. storočia buď neexistuje alebo je veľmi mizivé. Neuvedomujeme si význam slova demokracia, ak nerozumieme, prečo je dôležité, že existuje“, uviedla. Okrem organizácie Post bellum na Slovensku pôsobí aj Ústav pamäti národa, ktorý oslávil 20 rokov od svojho vzniku a záujemcom o spoznanie histórie ponúka online archív príbehov rôznych ľudí, ktorí nepatrili len medzi hrdinov, ale boli aj na druhej strane, teda spolupracovali s ŠTB. „Ide nám o to, neodsudzovať, ale pochopiť rozhodnutie podpísať spoluprácu so štátnou bezpečnosťou a viesť o tom diskusiu, čo ich k tomuto rozhodnutiu viedlo a čo znamenalo byť členom komunistickej strany a podobne. Online archív obsahuje aktuálne viac ako 15 tisíc skutočných príbehov ľudí, ktorí prežili nedemokratické režimy, ktorí emigrovali po invázii v r. 1968, teda sú to príbehy tých, na ktorých môžeme byť hrdí, ale aj s tými, s ktorými môžeme súcitiť a ktorých príbehy by sme mali poznať. Ak sa rozprávame o veľkých dejinách ako o niečom vzdialenom len prostredníctvom faktov a termínov, tak tie skutočné príbehy tieto dejiny priamo zosobňujú. A to sú témy, ktoré sa potom pravidelne zrkadlia aj v aktuálnom mediálnom priestore a ak tomu dostatočne nerozumieme, tak môžeme veľmi jednoducho prepadnúť spomienkovému optimizmu našich starých rodičov alebo rodičov. Keď si neuvedomujeme, čo znamenala propaganda a aké sú nástrahy obmedzovania ľudských práv a slobôd, tak sa to môže vyostriť až do situácie, keď sú v 21. storočí v roku 2023 v liberálnej demokracii na území Slovenskej republiky odopierané práva národnostných alebo sexuálnych menšín masírované konšpiračnými teóriami a následne vedú k teroristickému činu, ktorý sa v Bratislave odohral pred niekoľkými mesiacmi“, pripomenula Polovková.  


Podľa Martina Klusa je dôležité zachrániť viac staršiu generáciu spoluobčanov, ako mládež, pretože mnohí z nich šíria hoaxy, propagandu a pritom mnohokrát ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí nie sú ochotní vypočuť si iný názor a patria medzi pravidelných voličov. „Nebezpečné je to aj kvôli tomu, že v posledných voľbách sme boli svedkami, že dvaja kandidáti na prezidenta, ktorí spoločne získali 25% hlasov sú zároveň ľudia aktívni v rozširovaní klamstiev, propagandy, hoaxov a nenávisti, akú si na Slovensku dokážeme predstaviť. A to môže zásadným spôsobom ovplyvniť budúcnosť tejto krajiny. Aj preto si rôzne generácie majú uvedomovať, ako s informáciami treba narábať, pretože sme jednou z najohrozenejších krajín Európy“, zdôraznil Klus.  


„Pri prieskumoch verejnej mienky, do ktorých sú zahrnuté od pobaltských krajín, štáty V4 až po Rumunsko a Bulharsko, vyšla Slovenská republika na najhorších priečkach a spolu  s Bulharskom patríme ku krajinám, ktoré najviac veria konšpiračným teóriám“, uviedla Katarína Klingová. „Vidíme, že niektorí politickí aktéri si intenzívne budujú politickú kariéru na šírení strachu a dezinformáciách. Lebo strach a nenávisť oveľa viac rezonuje medzi ľuďmi, ako pozitívne správy. S vypuknutím vojny na Ukrajine sa názory nemenia zo dňa na deň, mnohí veria ruskej propagande a potrebujeme systematicky budovať odolnosť našej spoločnosti a investovať aj do školstva. Napr. deti vo Fínsku sa už v materských školách venujú kritickému mysleniu, čo v praxi znamená, že sa učia rozoznávať pravdu od klamstva, dodala Klingová.  

------------------ 

Katarína Klingovávedúca výskumná pracovníčka Centra pre demokraciu a odolnosť spoločnosti GLOBSEC, ktorej cieľom je chrániť základné demokratické hodnoty a procesy prostredníctvom vytvárania nových nápadov, poskytovania kreatívnych riešení a zapájania relevantných zainteresovaných strán a dosiahnuť tak pozitívnu zmenu smerom k odolnejším demokraciám v digitálnom veku.  

Sandra Polovková – riaditeľka občianskeho združenia Post bellum, ktoré od roku 2011 na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.  

Martin Klus – politológ, politik, poslanec NR SR, vysokoškolský pedagóg, bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, iniciátor projektu @spolusmeeu.  

  

 

 

 

Tlač

Kalendár udalostí

«jún 2024»
poutstštpisone
27
922

Successful finale of STUDENT SCIENTIFIC AND PROFESSIONAL ACTIVITY

On May 24th 2024 Bratislava University of Economics and Management organized Student...
Viac...
2829303112
345
925

Oznámenie o konaní dizertačnej skúšky a obhajoby dizertačnej práce

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o...
Viac...
6789
1011
11.6.2024
923

Deň otvorených dverí na VŠEM v júni 2024

V utorok 11. júna 2024 sa na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v...
Viac...
1213
926

Prvá absolventka doktorandského štúdia na VŠEM

Dňa 13. júna 2024 sa na VŠEM v Bratislave uskutočnila prvá obhajoba...
Viac...
141516
17181920212223
24252627282930
1234567