7. marca 2013 sa na pôde VŠEMVS uskutočnil štvrtý zo série trinástich odborných seminárov pod názvom „Kultúrna politika a decentralizácia“. Za podpory rektorky VŠEMVS prof. Ing. Viery Cibákovej, CSc. ho organizoval Ústav verejnej správy VŠEMVS a Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o.

Cieľom seminára bolo na základe desaťročných skúseností odporučiť systémové zmeny v kultúrnej politike.

Okrem významných odborníkov z praxe, zástupcov primátorov a starostov, vedúcich oddelení kultúry MsÚ zo spriatelených vysokých škôl na Slovensku prišiel doc. Ing Juraj Tej, PhD., prodekan pre vzdelávanie UPJŠ Prešov. Predstaviteľov zákonodarného zboru a inštitúcií verejnej správy reprezentoval poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Igor Hraško a generálny sekretár Únie miest Slovenska akad. maliar Marián Minarovič.  

Seminár prebiehal v dvoch častiach, prvú tvorili tri prednášky:

1. Kultúrny priestor
    Fedor Blaščák, gestor kapitoly kultúrny a mediálny priestor projekt www.reformnavlada.sk
2. Kultúrna politika z pohľadu samosprávy
    PhDr. Žofia Halmová, referát kultúry a športu Magistrátu hl. m. SR BA
3. Kultúra a decentralizácia 
    Ing. Viktor Nižňanský, PhD., VŠEMVS/KOM

Po krátkej prestávke začala diskusia k štyrom tematickým okruhom. Diskutujúci sa opierali aj o nasledujúci výňatok z Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy:

V stratégii reformy verejnej správy boli medzi kompetencie územnej samosprávy zaradené:

• zakladanie a správa regionálnych osvetových stredísk, knižníc, múzeí, galérií, divadiel, bábkových divadiel, hvezdární,
• zakladanie a správa miestnych kultúrnych stredísk a sál, divadiel, orchestrov, umeleckých súborov, kín amfiteátrov,
• ochrana a starostlivosť o kultúrne pamiatky, historické objekty,
• kultúrne podujatia,
• vedenie miestnej kroniky.

V rámci súčasnej pôsobnosti miestnej štátnej správy je okrem zriaďovateľskej funkcie aj výkon štátnej správy v oblasti ochrany pamiatok. Odporúčame, aby súčasné kompetencie miestnej štátnej správy na úseku štátnej pamiatkovej starostlivosti ostali v pôsobnosti štátnej správy, ktorá bude reprezentovaná úradom ochrany pamiatok a v kompetencii samosprávy vyššieho územného celku by bolo vyjadrovanie sa k návrhom na vyhlásenie pamiatkovo chránených území a sídiel a k ich zrušovaniu, resp. v kompetencii miestnej samosprávy vyjadrovanie sa k návrhom na pamiatkovo chránené objekty a chránené územia v rámci sídla a k ich zrušovaniu.

Sieť zariadení
V súčasnosti je v pôsobnosti miestnej štátnej správy 172 príspevkových organizácií v oblasti kultúry a v priamom riadení ministerstva 28 zariadení. Taxatívne vymenované zariadenia a kultúrne pamiatky nadregionálneho významu, národné kultúrne pamiatky, odporúčame ponechať v kompetencii ústredného orgánu štátnej správy.

Financovanie a majetok
Decentralizované zariadenia budú financované z rozpočtov územnej samosprávy, ktorých príjmová stránka bude zvýšená v rámci decentralizácie verejných financií. Právna subjektivita zariadení by mala umožniť využitie viaczdrojového financovania a zároveň nové formy spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Kapitálové, prevádzkové a mzdové výdavky zariadení v pôsobnosti územnej samosprávy bude vykrývať rozpočet územnej samosprávy. Štátna finančná podpora by sa mala týkať taxatívne vymenovaného okruhu zariadení, pamiatok v pôsobnosti štátu, resp. územnej samosprávy charakteru verejnoprávnych inštitúcií. Podpora projektov by sa mala uskutočňovať cestou verejnoprávneho fondu.
Majetok súvisiaci s prechodom zriaďovateľskej a hospodársko – riadiacej úlohy na orgány územnej samosprávy prejde do vlastníctva obcí a VÚC s výnimkou zbierkových predmetov, ktoré odporúčame v I. etape ponechať vo vlastníctve štátu.

Zhrnutie diskusie

Súčasný stav

• nedostatočné centrálne financovanie, „existuje nesúlad v programovaní mechanizmu“;
• nevhodný Grantový systém Ministerstva kultúry:
  
  • rozdelenie finančných prostriedkov nie je proporčné,
  • žiadatelia dostávajú z ich pohľadu, vzhľadom k nákladom potrebným na danú akciu, príliš  malý objem finančných prostriedkov,
  • často krát sa im ani neoplatí kvôli prílišnej byrokracii súvisiacej so žiadosťami žiadať o tieto finančné prostriedky;
• klesajúci objem výdavkov zo strany verejného sektora na kultúru, pričom viac zdrojov vynakladá na kultúru samospráva;
• politické dosadzovanie do niektorých funkcií na úrovni štátnej správy, čo komplikuje spoluprácu, z roka na rok je viac politických nominantov ako „odborníkov“;
• neefektívnosť a protekcionizmus štátom a samosprávami zriaďovaných kultúrnych inštitúcií (príspevkových organizácií);
• neexistujúca oznamovacia povinnosť Občianskych združení obciam, z toho vyplývajúci neprehľaď z pohľadu samosprávy, obce sa často krát dozvedia o ich existencii, až keď žiadajú obec o grant;
• žiadatelia sa obracajú na samosprávu so žiadosťou o pomoc pri podaní žiadosti, pričom niektorí ani nevedia, že môžu žiadať obec o nejaké finančné prostriedky, resp. „tvrdia, že to nedokážu“;
• nedostatočne využitý súkromný sektor, nedostatočný sponzoring zo strany súkromného sektora, z dôvodu absencie zákona o sponzoringu;
• nerovnaké postavenie subjektov a inštitúcií;
• mestá/obce majú viesť zoznam pamätihodností, ale nemajú žiadne nástroje na ich ochranu;
• byrokracia, neefektívnosť, protekcionizmus a nedôvera v súkromný sektor;
• ad hoc kultúrna politika na všetkých úrovniach verejnej správy;
• financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu;
• neinformovanosť občanov o tom, ktorý podsystém verejnej správy zabezpečuje, ktoré kompetencie a z toho vyplývajúce „nezmyselné“ požiadavky na vládu, (prípad Kunsthalle v Bratislave, kedy išli občania žiadať Ministerstvo kultúry SR o zriadenie takejto inštitúcie.

Námety

• kultúra je prioritne komunitná aktivita;
• inštitucionálna reforma, uskutočniť audit organizácií na všetkých úrovniach (štát, regióny, obce) transformácia zariadení na iné právne formy (neziskové organizácie, akciové spoločnosti, ...);
• transformácia a liberalizácia systému kultúrnych inštitúcií ktoré patria pod centrálnu vládu;
• stanovenie jednoduchej kultúrnej politiky, prijať zákon o kultúrnej politike;
• zriadenie fondu pre umenie, zavedenie viacročných grantov a zrušenie priamej podpory príspevkových organizácií;
• novela zákona o financovaní cirkví, pričom by sa cirkvi mohli uchádzať o asignáciu 2% dane, národné kultúrne pamiatky v správe cirkví prostredníctvom grantových programov;
• lepšie previazanie súkromných výdavkov domácností s verejnými zdrojmi podpory kultúry;
• zvážiť možnosti daňových zvýhodnení v kultúre;
• zmeniť systém školskej, mimoškolskej výchovy ku kultúre, podporovať školenie detí mimo školy;
• výrazne zlepšiť systém marketingu;
• výrazne zlepšiť manažment kultúry.