21. marca 2013 sa na pôde VŠEMvs uskutočnil piaty zo série trinástich odborných seminárov pod názvom „Odpadové hospodárstvo a decentralizácia“. Za podpory rektorky VŠEMvs prof. Ing. Viery Cibákovej, CSc. ho organizoval Ústav verejnej správy VŠEMvs a Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o.

Cieľom seminára bolo na základe desaťročných skúseností odporučiť systémové zmeny v sociálnej politike.

Okrem významných odborníkov z praxe, zástupcov primátorov a starostov vedúcich oddelení  sociálnych vecí MsÚ boli pozvaní aj kolegovia zo spriatelených vysokých škôl na Slovensku. Predstaviteľov zákonodarného zboru  a inštitúcií verejnej správy reprezentoval poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Igor Hraško, generálny sekretár Únie miest Slovenska akad. maliar Marián Minarovič. Združenie Hlavného mesta SR Bratislavy a krajských miest Slovenskej republiky K 8 zastupoval  jeho riaditeľ JUDr. Milan Galanda a Ing. Miloš Vaverka zastupoval občianske združenie CEPTA ako expert na odpadové hospodárstvo. 

Seminár prebiehal v dvoch častiach, prvú tvorili vystúpenia dvoch prednášajúcich:

• Ing. Radovan Kazda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika: Reforma komunálneho odpadového hospodárstva
• Mgr. Ivana Maleš, EPIK Bratislava: Reforma komunálneho odpadového hospodárstva v Banskej Štiavnici

Po krátkej prestávke začala diskusia k príspevkom a piatim okruhom problémov diskutovanej témy.

• Povinnosti obcí, sankcie
• Spôsob financovania
• Programy nakladania s odpadom
• „Koncovka“ likvidácie odpadu (skládkovanie, spaľovanie, kompostovanie, nakladanie so separátmi, ...
• Spolupráca obcí pri hospodárení s odpadom

Zhrnutie diskusie

Súčasný stav

• Množstvo komunálneho odpadu narastá.
• Objem separácie rastie (zdroj: benchmarking 21 miest).
• Malé obce nie sú finančne a organizačne schopné zabezpečiť nakladanie  s odpadom. 
• Celkové náklady na hospodárenie s komunálnym odpadom sa v priemere pohybujú okolo 41 € /obyv./rok (zdroj: benchmarking 21 miest) a podiel výdavkov z mestských rozpočtov sa pohybuje na úrovni 6% (zdroj: benchmarking 21 miest).
• Priemerná výška poplatku stúpla, napr. v rodinných domoch na cca 21 €/rok (zdroj: benchmarking 21 miest).
• Štruktúra obcí a nízka miera ich spolupráce spôsobujú komplikované práve vzťahy (veľa zmlúv), obmedzujú možnosť kvalitného verejného obstarania.
• Predstavitelia obcí nepodporujú zvyšovanie výšky poplatku za komunálny odpad, pričom vyberaný poplatok nestačí na krytie potrebných nákladov na hospodárenie (zber, zvoz, separácia, ukladanie,....) a strata je vykrývaná z rozpočtu obce.
• Problémom v mnohých obciach, ale aj mestách,  je výška nedoplatkov.
• Riešenie biologického odpadu je nedostatočné, často sa vykazuje iba formálne (prehlásenia o kompostovaní).
• Absentuje aktuálny program odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorý by definoval rámce pre regionálne a miestne programy.
• Nie je doriešená  „koncovka“ – likvidácia: spaľovne, využitie teplární pre využívanie alternatívnych palív, napr. vytriedený odpad.
• Je treba posúdiť kto má byť zodpovedný za lokalizáciu nových skládok, spaľovní, kompostární (štátna správa, VÚC, obec), najmä z dôvodu odporu obyvateľov dotknutých obcí.
• Absentujú relevatné a dostupné údaje o stave v odpadovom hospodárstve  v jednotlivých obciach/mestách.
• Pretrváva nízka miera spolupráce obcí v rámci odpadového hospodárstva, napriek tomu existujú pozitívne príklady (na workshope prezentovaný dobrý príklad združenia obcí v okolí Banskej Štiavnice).
• Pri realizácii projektov v rámci odpadového hospodárstva sa nevychádza z komplexného programu (mikro-, regionálneho ), riešia sa jednotlivosti,  neposudzujú sa dlhodobé prevádzkové náklady s následným dopadom na rozpočet obce.
• Nedostatky v zákone, napríklad povinnosť obce likvidovať „čiernu skládku“ na cudzom pozemku.
• Sankcie za porušovanie zákona sú nízke a slabo vymáhateľné.
• Význam a opodstatnenie recyklačného fondu.
• Znevýhodnenie združení čerpať eurofondy (vyššia miera spoluúčasti).
• V rámci každého programu je potrebné dôsledne zvážiť zmluvné zabezpečenia nakladania s odpadom alebo využitie vlastných verejnoprospešných spoločností.
• Zvýšiť rozsah propagácie, osvetu, v oblasti odpadového hospodárstva.
  

Námety

• Pre efektívne riešenie odpadového hospodárstva sú nevyhnutné komplexné programy, vrátane ekonomických analýz a dlhodobých dopadov na miestne rozpočty.
• Je nevyhnutné zaviesť jeden centrálny register údajov o odpadoch.
• Programy je potrebné riešiť z hľadiska nakladania s odpadom,v rámci „optimálnych“ územných celkov, k čomu by malo smerovať aj nastavenie rámcových legislatívnych podmienok. 
• Vyššiu efektivitu (personálnu, finančnú, ...) je možné riešiť intenzívnou spoluprácou obcí, municipalizáciou, alebo presun väčšej zodpovednosti na občana. Ukazuje sa, že pre slovenské pomery je možnosť prenesenia zodpovednosti iba na občana teoretická, nereálna.
• Nakladanie s odpadom bude naďalej  kombináciou separovania, skládkovania a finálnej likvidácie (kompostovanie, spaľovanie,....).
• Je nevyhnutné prehodnotiť zákon o miestnych daniach a poplatku za komunálny a drobný stavebný odpad a zvýšiť sadzbu. 
• Hospodárenie s odpadom by malo byť kryté z poplatku (nie dotované z obecného rozpočtu), s možnosťou iných zdrojov pre kapitálové výdavky (dočasné dotácie z EU, súkromné zdroje). Na zváženie ostáva určenie sadzby za poplatok, ktorý by mal byť dôsledkom realizácie komplexného programu v konkrétnej územnej jednotke.